Založ si blog

Vybrané poznámky k aktuálnemu stavu globálneho fašizmu

Niet väčšieho potešenia pesimistu ako vlastné omyly

Euroatlantická konzumná spoločnosť je „hlboko“ znepokojená: kapitalizmus drasticky lieči jej ilúzie o humánnom charaktere tohto typu spoločnosti (zisk/peniaze už nepokryte konkurujú životu, zdraviu a zdravému rozumu). Štvrťstoročie po vymazaní reálneho socializmu sa „intelektuálom“ odrazu ukazuje jeho známa tvár. Elity vo východnej Európe rýchlo zabúdajú, ako „výnosne“ kšeftovali v konvergenčných ambíciach s „komparatívnou výhodou lacnej pracovnej sily“, ako ozdravovali ekonomiku (a svoje rodinné rozpočty) v privatizácii… (Pripomínali šamanov na Novej Papui, ktorí sa začali po kolonializácii maľovať bielou hlinou, aby sa podobali svojím kolonizátorom.)

Po strate globálnej konkurencie (zániku reálneho socializmu) systém nekompromisne limituje a redukuje pôžitky, ktorými v studenej vojne a následnej transformácii (demontáži systému krajín RVHP a západoeurópskych sociálnych štátov) finančná oligarchia korumpovala väčšinovú spoločnosť. Navyše aj okruh korumpovaných sa zužuje. S klesajúcimi zdrojmi (energetickými, surovinovými a i.) a aplikovaním sofistikovaných technológií je stále väčšia časť populácie (a nielen v rozvojových krajinách) nadbytočná.

*Kapitalizmus, ako systém sformovaný priemyselnou revolúciou, vznikol vďaka technologickému progresu, keď sa civilizácia vymanila z intelektuálnych temnôt agrárnej feudálnej spoločnosti. Súčasne si ponechal genetické predispozície predchádzajúcej formácie. Na príklade Veľkej francúzskej revolúcie možno dokumentovať, že nielen vznikal v lone predchádzajúcej formácie, ale že aj kľúčové miesta nového režimu obsadili protagonisti „starého“. Nedá sa vylúčiť, že už vtedy ťahali za šnúrky bábok na scéne bankoví protooligarchovia. Opäť sa zachovala moc a vplyv tejto „tieňovej“ štruktúry… Kapitalizmus – ako systémová inovácia – uspel. Dosiahol úspechy v humanizácií spoločnosti: odstránil nevoľníctvo (otroctvo), čiastočne demokratizoval spoločnosť (prístup k základnému vzdelaniu) a i. Prirodzeným extenzívnym rozvojom postupne prešiel do imperiálneho obdobia a začal nadobúdať čoraz ohyzdnejšiu tvár . V stagnačnom období sa revitalizovaná oligarchia nielen snažila konzervovať systém (brániť jeho revízií či dokonca nahradeniu), ale aj maximalizovať svoje postavenie a moc (najmä prostredníctvom kontroly hospodárstva). Zlyhaním vo svetových vojnách, ktoré rozpútali v logike kríz z nadprodukcie a v konkurenčných sporoch o ovládanie kolónií stratil kapitalizmus morálnu autoritu a intelektuálne elity sa od neho dištancovali. Sovietsky pokus bol strategickou odpoveďou, a to aj napriek tomu, že o sedemdesiat rokov neskôr kolaboval. S vyšším stupňom demokracie (verejné vzdelávanie, sociálna bezpečnosť, dostupné zdravotníctvo) porážal kapitalizmus, kultúrne (veda a výskum, umenie, všeobecné skúlturňovanie), politicky i vojensky (II.svetová vojna, dekolonializácia). Analýza objektívnych i subjektívnych vplyvov, ktoré prispeli k porážke dobovej inscenácie osemdesiatych rokov, známej ako „reálny socializmus“ potrebujú väčší priestor a budem sa mu venovať samostatne. Vnútorný mechanizmus honby za stále vyššou mierou zisku kapitalizmus, ako globálnu doktrínu, po odstránení konkurencie (socializmu) zbavil racionality a posunul ho do degeneratívnej fázy. Kapitalizmus metastázoval do globálneho fašizmu (vojenské dosahovanie politických cieľov, masová manipulácia verejnosti s cieľom dosiahnuť formálne politické krytie, nadradenie a vnucovanie, rasovo odôvodnenej, vlastnej ideológie ). Nemožno opomenúť ani devastačný ekologický dôsledok maximalizácie zisku plytvaním energiami a iracionálnym hospodárením so surovinami. Dekadencia degeneratívnej fázy je kamuflovaná konzumetskými orgiami a dramatickou deštrukciou spoločnosti (individualizmus, rastúce priepastné rozdiely medzi stále užšou elitou a stále väčšou pauperizovanou civilizáciou).

Globálny fašizmus, zjednodušene vnímaný ako izraelsko-americký imperializmus vylučuje sociálne neprispôsobivých, starých a chorých, nezamestnaných, celé národné, rasové a náboženské spoločenstvá. Finančná oligarchia (nepriamo/svojím konaním a prioritami definovaná nábožensky a rasovo) kompletuje aroganciou, s akou presadzuje vlastné ideologizované vízie definíciu globálneho fašizmu. ( Fašizmus ako nahrádzanie politických prostriedkov pri dosahovaní záujmov definovaných v ucelenej ideológii brachiálnou, často etatizovanou, silou. Cielené – najmä mediálne – manipulovanie spoločnosti a jednotlivcov sofistikovanými psychologickými a sociologickými nástrojmi. Režim udržiava /vydržuje priemyselne organizované špiclovanie a dokonca i používanie selektívneho „vymazávania“/ likvidácie odporcov bez súdu. Oficiálny systém ekonomických a spoločenských „vied“ je ucelenou ideológiou rasovo/nábožensky sebadefinovej nadradenej skupiny s vlastnou filozofiou, účelovou interpretáciou histórie a podporovanými pavedeckými ekonomickými teóriami .)

*Globálny fašizmus je pokusom o zastrašenie civilizácie a jej úplné ovládnutie. Globálna oligarchia má k dispozícii (a účinne s nimi narába) moderné manipulatívne technológie na vytváranie súhlasu ako i demoláciu spoločnosti. Základným strategickým cieľom je snaha simultánne budovať kontrolované, efektívne konajúce, centrum, s planetárnym vplyvom a dezintegrovať ostatnú civilizáciu, aby sa každý jednotlivec stal, nielen formálne, bezmocným voči nevolenej „oficiálnej“ moci. Na polygóne regionálnych vojen a tzv. kvetinových, riflových a internetových „revolúcií“ je čitateľný záujem globálnej oligarchie i jej „stotožnenie sa“ s elitami USA i Izraela. Ignorovanie medzinárodného práva a arogantná nadradenosť tzv. “civilizácie“ (médiami kontrolovaná kvázidemokracia, voľný trh, zvýhodňujúci nadnárodné koncerny a i.) nad kultúru a prirodzené práva iných. Neoddiskutovateľným znakom fašizmu je systematické špicľovanie, vrátane podporovaného udavačstva. Dôsledné sledovanie a inventarizácia jednotlivcov dosiahla obludné rozmery. V kombinácií so selektívnou likvidáciou odporcov (napr. bezpilotnými lietadlami, komandami nerešpektujúcimi územnú zvrchovanosť) možno hovoriť o ďalšom usvedčujúcom dôkaze o globálnom fašizme. Navyše sú tieto prejavy verejne popisované, so zjavným cieľom zastrašiť verejnosť. Globálny fašizmus demontuje národné štáty, ako potenciálnu konkurenciu, nahradzuje ich negatívne vnímanými pseudofederáciami typu Európskej únie. Ide o diskreditáciu úvah o vyvážení (alebo nahradení) moci globálnej exekutívy reálnou politickou protiváhou. Internetové „revolúcie“ sú prezentované ľahko manipulovateľnou pauperizovanou mládežou. Tieto revolúcie na jednej strane ventilujú sociálne a generačné napätie, na druhej strane paralyzujú štáty, ktoré sa vzpierajú diktátu USA a Izraela, podporovaný ovládanými exekutívami, kedysi suverénnych štátov. Demontáž štátov (často oficiálne vlády nahradzujú dohodnuté, nominované exekutívy!) sprevádza znižovanie úrovne zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti, sociálnej bezpečnosti a všeobecného vzdelania (Taliansko, Španielsko, Grécko, bývalé socialistické štáty a i.). Znižovanie rozsahu a úrovne verejných „služieb“ a to aj v štátoch, ktoré tak konajú iba pod hrozbou hospodárskeho (finančného) kolapsu má demografické následky. Moderné technológie nepočítajú s masovou populáciou, navyše neproduktívna populácia so svojimi konzumnými nárokmi predstavuje environmentálne (a sociálne) riziko. Globálny fašizmus realizuje selektívnu globálnu genocídu. Pitoresknou analógiou s koncentračnými tábormi je fakt, že za stráženými mnohonásobnými „bezpečnostnými“ bariérami je malá časť populácie – „elita“ a v podmienkach „arbeit macht frei“ žijú miliardy. Dôkazom je pokles priemerného veku, dožitia a iných komplexných ukazovateľov (napr. v Rusku, na Balkáne, v Afrike, Južnej Amerike a i.) genetického čistenia planéty podľa rás a národov.

Globálna oligarchia má plán a aj prostriedky na realizáciu ďalšej „transformácie“ spoločnosti. Objektívne zmeny ju skôr, ako širokú verejnosť, doviedli k poznaniu nevyhnutnosti zániku doterajšej civilizácie. Koncentrované globálne zdroje (finančné a intelektuálne), ktoré má k dispozícii, jej umožnili erudovane pripraviť plán a vytvoriť systém aplikačných nástrojov na „transformáciu“ civilizácie. Riadená transformácia je definovaná jej záujmom udržať/zlepšiť si postavenie/moc v systémovom civilizačnom upgrade. Z rýdzeho konkurenčného záujmu (vylúčiť alternatívy) nastolila novú dobu temna: zhlúpnutie verejnosti, ovládanie je chúťok, sociologickú manipuláciu planetárneho rozmeru, hospodársku krízu, sťahujúcu slučku okolo krku a vynucujú si všeobecnú poslušnosť.

*Finančná oligarchia, ktorá zvládla prechod od feudalizmu ku kapitalizmu a úplnú kontrolu kapitalizmu vo všetkých jeho štádiách (autentický kapitalizmus, imperializmus, globálny fašizmus) včas rozpoznala príznaky systémovej zmeny. Dokázala koncentrovať obrovské finančné, materiálne a intelektuálne zdroje na prípravu, plánovanie a realizáciu transformácie. Dokonca sponzoruje sieť „marxisticky“ orientovaných filozofov, sociológov a ekonómov, ktorí jej poskytujú cenné informácie o priebehu a rizikách transformácie. Kľúčovým priestorom sa stáva kontrola informácií (agrárny feudalizmus – pôda, priemyselný kapitalizmus – základné prostriedky, energie a suroviny). Nemožno nevidieť, že diverzifikácia civilizácie prebieha ako selektívne rozlíšenie populácie podľa prístupu k vzdelaniu a k informáciám. Okrem populácie „odsúdenej“ na likvidáciu (nevzdelaní, bez pracovných návykov, morálne redukovaný na konzumentov dekadentnej televíznej zábavy), tvoria veľkú skupinu úzko špecializovaní „technici“. Úzka špecializácia je kombinovaná s absenciou všeobecného vzdelania. Konzervatívne životné postoje sú stabilizované komparatívnymi výhodami nadštandardného konzumu. Masívny tlak na tzv. strednú triedu ju formuje, ako stále sa zužujúcu vrstvu lojálneho služobníctva, zápasiaceho o stále menej kostí pod stolom. Transformačná trajektória je definovaná cieľovým stavom, disponibilnými zdrojmi a konkrétnymi, plánovanými a korelujúcimi postupmi. Priestorové a časové rozlíšenie je precízne plánované a dômyselne realizované, aby sa transformácia vyhla nástrahám kvalitatívneho skoku z kvantitatívnej koncentrácie. Jednotlivé aktivity sú odskúšavané na malom priestore, vyhodnocované a po revízií aplikované. Dôsledný monitoring umožňuje lokalizovať a časovo obmedziť „vypúšťanie pary“ rozumej náboženské, sociálne, politické, generačné napätia. V našom civilizačnom priestore nemá ani vhodne a kompetentne pripravená alternatíva žiadne šance na úspech. S „alternatívou“ sa nepočíta“!

Nová civilizácia je s veľmi veľkou pravdepodobnosťou realizovaná ako prísny kastovný systém (s ostrými kastovými hranicami). Kasty sú oddelené informačnými bariérami: životu vlastnej kasty jej príslušníci rozumejú, chápu jej logiku a nepripúšťajú možnosť alternatívy. (Meltingpot generuje silné pocity ohrozenia a ešte pevnejšie konzervuje kastovné/kultúrne rozdelenie a blokuje porozumenie.) Ideologické (a informačné) vymedzenie kást funguje ako vybuchujúci náramok doma väznených (akonáhle opúšťajú vymedzený priestor oprátka na krku vybuchne a „oddelí“ hlavu od tela…)

V strede civilizácie, zrejme, bude (je?) „elita“ – súčasná finančná oligarchia, selektívne zdokonalovaná vybraným genetickým materiálom z tzv. „strednej triedy“ (laureáti intelektuálneho a umeleckého života, z estetických dôvodov aj víťazi súťaží krásy a vybraných športových odvetví). Vzhľadom k pokroku medíciny je možné predpokladať „dlhovekosť“ (nesmrteľnosť) jej príslušníkov (Teda prírastok tlaku na demografické čistenie planéty).

( I. stav)

„Elita“, zrejme, bude (je?) chránená (a izolovaná) quazikastou/gardou „ochrancov“ (vojenskí, spravodajskí a policajní dôstojníci, prokurátori, sudcovia, exekútori). Títo budú chrániť „civilizáciu“ elity nielen pred vonkajšími kontaktmi, ale aj pred rizikom, uvedomelého príslušníka (-kov) elity, ktorí by sa mohli stať vodcami odporu (revolúcie) v spojení masami iných kást.

Ďalšou quazikastou obklopujúcou „elitu“ majú byť (sú?) „služobníci“ (politici, mediálni a marketingoví manipulátori, CEO finančného systému a menežment exekutívy). Ich určujúcou povinnosťou bude (je?) sofistikovanými metódami udržiavať stabilitu pomerov, preventívne izolovať a likvidovať potenciálne zdroje odporu. Základnou úlohou však je (a bude) koncentrovať a transportovať „výnosy“ systému pre potreby elity.

Treťou súčasťou, vytvárajúcou pružný tlmiaci prstenec okolo „elity“ budú (sú?) zrejme „producenti“. Vedci, informatici, logistici, reklamní a marketingoví operátori organizujúci „produkciu“. Toto spoločenstvo bude penetrované ako najpravdepodobnejší subjekt odporu) gardou ochráncov.

( II. stav)

Vnútorné okruhy civilizácie budú (sú?) obklopené metežou „pauperizovaných“ kást a kastičiek, diferencovaných kultúrne, etnicky, nábožensky a rôznymi inými doktrínami. „Pauperizovaní“ budú pružne používaní v civilizácií (riadená selekcia umožňuje účelové použitie populácie najmä v riadených „revolúciách“- podľa potrieb „elít“) . Ich osud bude ultimatívne pôsobiť na „lojalitu“ jednotlivých skupín kasty obklopujúcej elitu vynucovať poslušnosť). Nevzdelaní, naučení nepracovať, motivovaní a pachtiaci po pôžitkoch „vyšších stavov“ vytvárajú komunity bez pravidiel, so zákonmi brutálnej sily a zločinom ako racionálnym riešením individuálnych problémov ( podvody, korupcia, prostitúcia a pod.)

( III.stav)

Obeťou konverzie civilizácie, organizovanej oligarchiou (elitou?) je najmä mládež a jej perspektívy. Sofistikovaný systém vytvára ilúzie o slobode, rovnosti príležitostí a pritom rezolútne a rafinovane diferencuje spoločnosť. Moderné (kontrolované) nástroje komunikácie efektívne demolujú spoločnosť, a jednotlivcov zbavujú akejkoľvek schopnosti nielen brániť a presadzovať vlastné záujmy ale dokonca ich aj formulovať. Procesy pacifikácie mládeže využívajú osvedčené postupy mazáctva – šikany, lámanie odolných a likvidáciu nezlomných.

V zásade sú vždy binárne definované možnosti áno/nie, 0/1… Celý transformačný proces je však autoedukačný (v procese kritického hodnotenia sa samostatne „učí/zdokonaľuje“) , je teda stabilný a jeho aplikácie sú – aj vďaka tomu – časovo a priestorovo rozlíšené. Aj to podporuje ilúziu jeho diverzity a diferencuje kritikov. Alternatívou tohto projektu nie je iný projekt, ale kolaps civilizácie. Hlboké protirečenie je obsiahnuté v hypotéze: alternatívou transformačného projektu je kolaps. No len obávaný, nechcený kolaps (globálna katastrofa) s vysokým rizikom sebazničenia je alternatívou ako revidovať tento proces…

*Snaha zachrániť nezachrániteľné generuje absurdné komediálne scenáre. Stačí si vypočuť ktorékoľvek správy: pri písaní tejto úvahy ma pobavilo, že sa proamerické krajiny na katarskej schôdzke o Sýrií rozhodli rozšíriť svoju intervenciu a súčasne vyzvať Irán, aby stiahol zo Sýrie dobrovoľníkov a zabránil tak internacionalizácií konfliktu… ( 23. 6. 2013 – správy pre hlupákov RTVS)

Alebo II. dôchodkový pilier odôvodňujú zhoršovaním pomeru pracujúcich a dôchodcov v čase, keď na Slovensku nedokážu zamestnať vyše 800 000 práceschopných…

Hlúposť, ako doktrína, spodobňuje „oficiálnu“ propagandu s pokleslými etudami goebelsovskej propagandy a ideologickými dogmatikmi rôzneho zafarbenia…

Práve dekadencia „koncových“ realizátorov nasvedčuje vyčerpávaniu aj ich viery v „konečné riešenie“. Finančná oligarchia je medzi stále väčšími mlynskými kameňmi. Na jednej strane si vytvorila obrovský a nákladný moloch globálneho fašizmu s vydržiavanou diplomaciou, mediokraciou, vojensko-priemyselným komplexom a na druhej strate je verejnosť strácajúca zvyšky racionálneho rešpektu zoči-voči stupidite oficiálneho krytia režimov. Obrovská sila spohodlňuje protagonistov systému a tí volia pohodlné, no nepresvedčivé a dekadentné postupy. Vidno to najmä na rozhraniach komunikácie medzi oficiálnou globálnou fašistickou civilizáciou a ostrakizovanými náboženskými, národnými a historickými kultúrami (čínsko-konfuciánska, arabsko-islamská, africko-polyteistická a i.)

Dialektika funguje a filozofické zákonitosti tiež….

Pri oboch racionálnych riešeniach problému: uzavretie centra a ponechanie zvyšku nekontrolovanému samovývoju alebo zostrenie kontroly a silové vynucovanie si lojality, hrozí globálna kataklizma. Je nepodstatné, či spúšťačom bude sociálny, environmentálny alebo vojenský impulz, podstatné je, že všetky krízy budú fungovať synergicky a spôsobia možno až totálnu genocídu našej civilizácie…

Juraj Janošovský, jún 2013

Nezamestnanosť ako nevyhnutná súčasť kapitalizmu

03.04.2013

Otroctvo, ale i akákoľvek fyzická práca by sa dala odstrániť iba za predpokladu plnej automatizácie. „Keby každý nástroj na rozkaz alebo už s predvídaním takéhoto rozkazu dokázal splniť viac »

Blokáda pochodu neonacistov v Bratislave

22.03.2013

V sobotu 16. marca sa v Bratislave uskutočnil pochod stúpencov vojnového Slovenského štátu, ktorí si po úvodných predslovoch na Hodžovom námestí pripomenuli sladké časy klérofašizmu demonštratívnym viac »

Otázky zamestnanosti absolventov VŠ

20.03.2013

Zamyslenie sa nad stavom vysokoškolského vzdelania na Slovensku Na úvod by som spomenul zopár všeobecne známych faktov z oblasti uplatnenia absolventov vysokých škôl v praxi. Neskôr stručne viac »

Oceľ

EÚ uvalila antidumpingové clá na čínske oceľové plechy

28.02.2017 15:10

Európska únia definitívne zaviedla antidumpingové clá na dovoz hrubých oceľových plechov z Číny.

Kim Čong-un, KĽDR, Severná Kórea

Južná Kórea navrhuje pozastavenie členstva KĽDR v OSN

28.02.2017 15:00

Južná Kórea v utorok vyzvala na "kolektívne opatrenia" proti Severnej Kórei, zahŕňajúce aj možné pozastavenie jej členstva v Organizácii Spojených národov.

Kellyanne Conwayová, Oválna pracovňa, Biely dom, Trump

Snímka kľačiacej Trumpovej poradkyne vyvolala rozruch

28.02.2017 14:57

Búrlivé diskusie o morálke prezidentského štábu v utorok vyvolala Kellyanne Conwayová, ako v topánkach kľačí na pohovke v Oválnej pracovni.

calais, utečenci, migranti, polícia, protest, demonštrácia,

V Nemecku zabil mladík dvoch policajtov

28.02.2017 14:48

V nemeckom Brandenbursku zabil 24-ročný mladík, ktorý bol na úteku, dvoch policajtov. Tento vrah je podozrivý z toho, že predtým zavraždil svoju 79-ročnú babku.

leofrankel

Frankelova spoločnosť združuje ľudí, ktorých spája záujem o teoretické a politické otázky antikapitalistického hnutia usilujúceho o nastolenie nových, socialistických spoločenských vzťahov. Nielen v minulosti, ale predovšetkým dnes je toto hnutie ideovo a politicky heterogénne. Potom čo sa od neho odlúčil sociálno-demokratický prúd, je tvorené komunistickými (proletárskymi) a niektorými radikálno-demokratickými (maloburžoáznymi) stranami a skupinami. Časť z nich vychádza z marxizmu, iné z teórií, ktoré sa viac-menej vyznačujú eklektizmom. Frankelova spoločnosť sa politicky hlási ku komunistickému disentu, teoreticky k dialektickému, revolučnému marxizmu, ktorý vyjadruje triedne záujmy námezdne pracujúcej väčšiny – proletariátu. Uvedomuje si pritom nevyhnutnosť spoločného postupu v rámci širokého hnutia odporu proti kapitalizmu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 8
Celková čítanosť: 7670x
Priemerná čítanosť článkov: 959x

Autor blogu

Kategórie