Frankelova spoločnosť

Dňa 5. marca 2013 zomrel na následky dlhej a ťažkej choroby venezuelský prezident Hugo Chávez. Aj keď je Venezuela od našej krajiny vzdialená tisícky kilometrov, Hugo Chávez bol jednou z najvýraznejších postáv súčasného svetového politického diania, teda jeho pôsobenie vo verejnom živote je podnetné nie len z hľadiska reálií latinsko-amerických krajín, ale rovnako i pre obyvateľstvo regiónov zdanlivo vzdialených politickej realite južnej Ameriky.

Hugo Chávez sa narodil 28. júla 1954 v chudobnej roľníckej rodine. V sedemnástich rokoch vstúpil do armády, neskôr študoval sociológiu a politológiu. V roku 1983 založil revolučné hnutie Movimiento Bolivariano Revolucionario 200. Po neúspešnom pokuse o prevrat v roku 1992 bol na dva roky uväznený, no získal si sympatie u venezuelského obyvateľstva. Po jeho omilostení v roku 1994 sa naďalej aktívne venoval presadzovaniu záujmov najnižších vrstiev obyvateľstva Venezuely. V roku 1998 bol po prvýkrát zvolený za prezidenta Venezuely. Volebné víťazstvo si zopakoval ešte dvakrát. Od roku 2005 bol cieľom jeho vlády tzv. „Socializmus 21. storočia“. Prostredníctvom zákonov stanovujúcich prísnejšie podmienky pre fungovanie medzinárodných monopolných skupín v krajine a tiež tzv. misií, sa nažil pozdvihnúť najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva, ktoré zároveň tvorili najpočetnejšiu skupinu populácie krajiny. Ako príklad možno uviesť Misiu Robinson, ktorej cieľom bolo poskytnúť základné vzdelanie ľuďom, ktorým starý režim túto možnosť neumožnil (od roku 2005 približne 1,5 milióna obyvateľov absolvovalo základné kurzy gramotnosti a Venezuela sa tak stala druhou krajinou na kontinente, prvou bola Kuba, ktorá vyhubila negramotnosť), Misia Ribaspripravuje študentov na vysokoškolské štúdium na univerzitách, na ňu nadväzujeMisia Sacre, ktorá poskytuje bezplatné univerzitné vzdelanie.

Napriek pokusom o zvrhnutie Huga Cháveza prostredníctvom aprílového puču v roku 2002 plánovaného CIA a snahám o diskreditáciu jeho vlády zo strany USA sa prezident Venezuelskej bolívarskej republiky stal zdrojom inšpirácie pre ďalšie rozvojové historicky frustrované krajiny v područí USA. Podporoval vzájomnú spoluprácu latinskoamerických krajín. Bol prvým prezidentom, ktorý mal indiánsky pôvod a o jeho popularite svedčia i teraz reakcie obyvateľstva v celom regióne. Prezident Bolívie Evo Morales so slzami v očiach vyhlásil, že „Chavez je viac živý, než kedykoľvek predtým.” Kubánska vláda vyhlásila dvojdňový štátny smútok a vydala rozkaz, aby vlajka viala len v polovičnej výške. „Kubánsky ľud ho považuje za jedného z ich najvýznamnejších synov,” uviedla vo vyhlásení vláda Raula Castra. Argentína taktiež vyhlásila tri dni národného smútku v celej krajine, zatiaľ čo sa prezidentka krajiny Cristina Fernandezova a prezident susedného Uruguaya, Jose Mujica pripravujú vycestovať na pohreb do Venezuely. Posolstvo Huga Chaveza zdôraznil i ekvádorský prezident Rafael Correa : „Stratili sme revolucionára, ale milióny z nás ním zostali inšpirovaní.”

Hugo Chávez počas svojho pôsobenia pozdvihol nie len marginalizované skupiny obyvateľstva Vanezuely, ale prispel tiež k spoločnému úsiliu o prekonanie postavenia latinskoamerických štátov. Dôstojne hájil záujmy svojho ľudu a aktívne sa zasadil o medzinárodnú hospodársku i politickú spoluprácu krajín juhoamerického regiónu. Ako si sám predsavzal, stal sa pokračovateľom nesmrteľného a stále aktuálneho odkazu Simóna Bolívara.

D.D.